μέσος
μέσος, η, ον, also Arc. (v. ἰμέσος, μεσακόθεν); Ep. μέσσος (also Aeol., Sapph. 1.12, IG ΙΙ(4).1064b32, and Lyr., Pi. P. 4.224, and sts. in Trag., E. HF 403 (lyr.), S. OC 1247 (lyr.), Tr. 635 (lyr.), Ant. 1223, 1236, Fr. 255.5), Boeot., Cret. μέττος, IG 7.2420.20 (iii B. C.), GDI 5000 ii b 2 (v B. C.):—